Benetice {['História']}

História

Založenie Benetíc

Zakladateľom dediny je Beňata, podľa ktorého získala dedina svoje meno. Pôvodne sa dedina nachádzala juhovýchodne od súčasných Benetíc, u potoka naproti benetickej horárne. Túto polohu potvrdzujú tu nájdené úlomky keramiky. Tieto úlomky sú veľmi podobné nálezom z hradov Lipnice a Orlíka u Humpolca, takže pravdepodobne pochádzajú z 15. až 16. storočia. Od svojho vzniku bola dedina súčasťou světelského panstva, so ktorým má spoločné dejiny.

Miestna samospráva

V roku 1850 boli zriadené okresy a Benetice patrili pod politický a súdny okres v Ledči nad Sázavou. V Beneticích bol založený obecný úrad, pod ktorý patrili také osady Opatovice a Žebrákov. Opatovice sa v roku 1931 osamostatnili. V roku 1960 bol obecný úrad zrušený a Benetice pripadli pod Místní národní výbor v Mrzkovicích. Od roku 1980 sú Benetice súčasťou Světlej nad Sázavou

Doprava

V roku 1836 boli začaté práce na stavbe vôbec prvé cesty spojujúci mesto Světlá nad Sázavou a vtedajší okresné mesto Ledeč nad Sázavou. Táto cesta vede práve pres Benetice. Cesta bola dostavená v roku 1848. V tej dobe bola súčasná cesta vedúci pres Mrzkovice ukončená v Leštinke ako poľná cesta.

Cesta bola v roku 1971 vyasfaltovaná a do Benetíc začal jazdiť autobus.

Časť tejto cesty nachádzajúci sa medzi Beneticemi a Vilémovicemi bola 8. apríla 1988 rozhodnutím ministerstva vnútra ČSR (čj. SD/21 - 1649/88) vyradená z cestnej siete a prevedená do kategórie účelové komunikácie.

V roku 1993 došlo ku zníženiu počtu autobusových spojov do Benetíc zo troch na dva denne. V roku 2005 došlo ku zvýšeniu počtu autobusových spojov do Benetíc zo dvoch na štyri denne.

Sklárska huť

Nejspíše po lesnej kalamite na Světelsku bola Vítom Schindlerom asi v roku 1752 založená sklárska huť. Pravdepodobne sa jedná o najstaršiu huť na Světelsku (žiadna starší zatiaľ doložená nebola) a nejspíše preto sa nazývala Světelská.

Do roku 1752 prevádzal huť zakladateľ Vít Schindler, po ňom ju mal až do roku 1767 prenajatú Josef Schindler, syn Víta Schindleru. Po ňom ju prevzal František Schindler, ktorý bol nájomcom až do roku 1769. Ďalším uvádzaným nájomcom od roku 1773 je Jan Hoffmann. Za jeho pôsobenia v huti pracovalo 58 ľudí. Po smrti Jana Hoffmanna viedla huť jeho manželka, ktorá sa v roku 1786 znovu vydala. Jej druhým manželom bol rozsochatecký sklársky majster František Seewald, ktorý riadenie huti pozdejšie prevzal. Za jeho pôsobenia bolo v huti zamestnano 25 sklárov (8 až 9 tovarišov, 1 až 2 učni) a sklo bolo dodávané predovšetkým firme Fischer Kittel z Polevska. Po jeho odchodu v roku 1794 do sklárne v Chraňboži benetická huť zanikla.

Sklárska huť bola pôvodne postavená nad dnešnou dedinou u cesty do Pavlova a v roku 1753 bola premiestnená k rybníku pod benetickou horárňou. Huť bola dobre vybavená, patrila k nej draslovna, rybník a niekoľko chalúp. V huti sa vyrábali predovšetkým nápojové súpravy, z ktorých väčšina bola určená pre vývoz do cudziny.

Prítomnosť dnes už neexistujúce hute pripomínajú niektoré miestne názvy, treba na sušírnach, alebo sklárenský rybník.

Jednotné roľnícke družstvo

Po veľkom presvedčovaniu roľníkov bolo v obci v roku 1958 založené jednotné roľnícke družstvo. Ešte toho istého roku boli rozorané medze, aby v jari následujúceho roku mohlo začať spoločné hospodárenie. Pozdejšie sa družstvo zlúčilo s mrzkovickým družstvom Pokrok a v roku 1975 došlo k ich zlúčeniu so světelským JZD Nové Lány. V roku 1989 boli pozemky vrátené pôvodným majiteľom.

hájovne

Pôvodná budova hájovne sa nedochovala. V roku 1832 bola na jej mieste postavená súčasná budova hájovne.

Naproti hájovne bol postavený pioniersky tábor, ktorého sa hájovňa stala súčasťou. Pioniersky tábor bol pozdejšie využívaný ako rekreačné zariadenie. Bol tu vybudovaný vonkajší bazén. Do roku 2006 bolo rekreačné stredisko patrilo firme Obila Kutná Hora, ktorá ho koncom tohto roku prostredníctvom realitnej kancelárie predala manželom z Holandska.

Život v Beneticích

V Beneticích sa nikdy nepodarilo otvoriť školu, preto školné deti z Benetíc dochádzali od roku 1777 do vtedajšie vzniknuté školy v Pavlove. Od konca druhej svetovej vojny deti dochádzajú do škôl v Světlé nad Sázavou.

Sklárstvo nie je jediným priemyslovým odvetvím, ktoré sa zapísalo do dejín Benetíc. Ďalším, aj keď podstatne mladším, je ťažba a spracovanie žuly. V okoliu Benetíc bolo niekoľko kameňolomov, najvýznamnejší z nich bol lom Horka. Ťažba väčšieho množstva žuly započala v dobe stavby železnice, predovšetkým trasy Kolín-Jihlava v rokoch 1860 až 1871 a pozdejšie pri stavbe posázavkej lokálky v rokoch 1901 až 1903.

Ešte donedávna bola väčšina Benetických stavení postavená zo dreva. To veľmi uľahčovalo vznik požiarov. 29. novembra 1936 vyhorela štyri stavenia včítane miestneho hostinca u Pejcharov. Požiaru nezostali ušetrené ani hospodárske budovy a likvidovalo jej niekoľko požiarnych zborov z okolia.

Ďalším významným medzníkom v histórii Benetíc bolo zavedenie elektrického prúdu v roku 1956. Pri tejto príležitosti bola usporiadaná oslava, pri ktoré bola za hojné účasti obyvateľov Benetíc slávnostne pohrbena petrolejka.

Život v Beneticích bol kludný, ale nebol jednoduchý. Políčka nebola príliš úrodná a neľahko sa obdelávala. I v dobách, kedy sa ľudia nemali najlepšie a žili v biede, snažili sa pomáhať jeden druhému. Súdržnosť a snaha pomoci, to sú vlastnosti, ktoré Benetickým ľudom vydržali dodnes.

Vývoj mena

1375 - Beneczicze
1787 - Benetitz

História v dátach

1375 - prvá písomná zmienka o Beneticích,
1591 - dedina je k tomuto roku uvádzaná v Pamětech města Světlé od Ehrenberga, pozdeji je uvádzaná k roku 1848
1742 - založenie sklárske hute Vítom Schindlerom,
1752 - nájomcom hute sa stáva Josef Schindler,
1753 - preloženie sklárske hute na nové miesto,
1767 - 1769 - nájomcom hute sa stáva František Schindler,
1773 - nájomcom hute sa stáva Jan Hoffmann,
1786 - prevzatie riadenia hute Františkem Seewaldem,
1794 - odchod Františka Seewalda a zánik hute,
1832 - stavba novej budovy horárne,
1836 - začiatok stavby cesty spojujúci Světlú a Ledeč,
1848 - dokončenie stavby cesty spojujúci Světlú a Ledeč,
1850 - zriadení obecného úradu v Beneticích (patrili pod nej i osady Opatovice a Žebrákov),
1869 - sčítanie ľudu, v Beneticích žilo 136 obyvateľov,
1916 - odobraní zvonu zo zvoničky pre válečné účely,
1931 - osamostatnenie Opatovíc,
1936 - požiar, pri ktorom vyhorela štyri stavenia včítane hostinca,
1956 - zavedenie elektrického prúdu,
1958 - založenie jednotného roľníckeho družstva,
1960 - zrušenie obecného úradu v Beneticích, obec pripadla pod Místní národní výbor v Mrzkovicích,
1971 - vyasfaltovanie cesty spojujúci Světlú a Ledeč,
1972 - začiatok pravidelnej autobusovej dopravy,
1975 - zlúčenie benetického a mrzkovického družstva s JZD Nové lány v Světlej nad Sázavou,
1980 - Benetice sa stali súčasťou Světlej nad Sázavou,
1989 - navrátenie pozemkov pôvodným majiteľom v reštitúciach,
2000 - posvätenie novej zvoničky.

Na obsah stránky Klávesové zkratky na tomto webu - základní Hlavní strana
Úvod História Fotografie Události Okolie K stiahnutiu Odkazy O stránkach Napíšte nam Pridať postrannú lištu RSS Povol Čínštinu, Japonštinu a Korejštinu v textu písaném latinkou a cyrilicou Allow Arabic and Persian in text writen by latin and cyrillic alphabet Allow Thai in text writen by latin and cyrillic alphabet Allow Armenian and Georgian in text writen by latin and cyrillic alphabet	História Založenie Benetíc Zakladateľom dediny je Beňata, podľa ktorého získala dedina svoje meno. Pôvodne sa dedina nachádzala juhovýchodne od súčasných Benetíc, u potoka naproti benetickej horárne. Túto polohu potvrdzujú tu nájdené úlomky keramiky. Tieto úlomky sú veľmi podobné nálezom z hradov Lipnice a Orlíka u Humpolca, takže pravdepodobne pochádzajú z 15. až 16. storočia. Od svojho vzniku bola dedina súčasťou světelského panstva, so ktorým má spoločné dejiny. Miestna samospráva V roku 1850 boli zriadené okresy a Benetice patrili pod politický a súdny okres v Ledči nad Sázavou. V Beneticích bol založený obecný úrad, pod ktorý patrili také osady Opatovice a Žebrákov. Opatovice sa v roku 1931 osamostatnili. V roku 1960 bol obecný úrad zrušený a Benetice pripadli pod Místní národní výbor v Mrzkovicích. Od roku 1980 sú Benetice súčasťou Světlej nad Sázavou Doprava V roku 1836 boli začaté práce na stavbe vôbec prvé cesty spojujúci mesto Světlá nad Sázavou a vtedajší okresné mesto Ledeč nad Sázavou. Táto cesta vede práve pres Benetice. Cesta bola dostavená v roku 1848. V tej dobe bola súčasná cesta vedúci pres Mrzkovice ukončená v Leštinke ako poľná cesta. Cesta bola v roku 1971 vyasfaltovaná a do Benetíc začal jazdiť autobus. Časť tejto cesty nachádzajúci sa medzi Beneticemi a Vilémovicemi bola 8. apríla 1988 rozhodnutím ministerstva vnútra ČSR (čj. SD/21 - 1649/88) vyradená z cestnej siete a prevedená do kategórie účelové komunikácie. V roku 1993 došlo ku zníženiu počtu autobusových spojov do Benetíc zo troch na dva denne. V roku 2005 došlo ku zvýšeniu počtu autobusových spojov do Benetíc zo dvoch na štyri denne. Sklárska huť Nejspíše po lesnej kalamite na Světelsku bola Vítom Schindlerom asi v roku 1752 založená sklárska huť. Pravdepodobne sa jedná o najstaršiu huť na Světelsku (žiadna starší zatiaľ doložená nebola) a nejspíše preto sa nazývala Světelská. Do roku 1752 prevádzal huť zakladateľ Vít Schindler, po ňom ju mal až do roku 1767 prenajatú Josef Schindler, syn Víta Schindleru. Po ňom ju prevzal František Schindler, ktorý bol nájomcom až do roku 1769. Ďalším uvádzaným nájomcom od roku 1773 je Jan Hoffmann. Za jeho pôsobenia v huti pracovalo 58 ľudí. Po smrti Jana Hoffmanna viedla huť jeho manželka, ktorá sa v roku 1786 znovu vydala. Jej druhým manželom bol rozsochatecký sklársky majster František Seewald, ktorý riadenie huti pozdejšie prevzal. Za jeho pôsobenia bolo v huti zamestnano 25 sklárov (8 až 9 tovarišov, 1 až 2 učni) a sklo bolo dodávané predovšetkým firme Fischer Kittel z Polevska. Po jeho odchodu v roku 1794 do sklárne v Chraňboži benetická huť zanikla. Sklárska huť bola pôvodne postavená nad dnešnou dedinou u cesty do Pavlova a v roku 1753 bola premiestnená k rybníku pod benetickou horárňou. Huť bola dobre vybavená, patrila k nej draslovna, rybník a niekoľko chalúp. V huti sa vyrábali predovšetkým nápojové súpravy, z ktorých väčšina bola určená pre vývoz do cudziny. Prítomnosť dnes už neexistujúce hute pripomínajú niektoré miestne názvy, treba na sušírnach, alebo sklárenský rybník. Jednotné roľnícke družstvo Po veľkom presvedčovaniu roľníkov bolo v obci v roku 1958 založené jednotné roľnícke družstvo. Ešte toho istého roku boli rozorané medze, aby v jari následujúceho roku mohlo začať spoločné hospodárenie. Pozdejšie sa družstvo zlúčilo s mrzkovickým družstvom Pokrok a v roku 1975 došlo k ich zlúčeniu so světelským JZD Nové Lány. V roku 1989 boli pozemky vrátené pôvodným majiteľom. hájovne Pôvodná budova hájovne sa nedochovala. V roku 1832 bola na jej mieste postavená súčasná budova hájovne. Naproti hájovne bol postavený pioniersky tábor, ktorého sa hájovňa stala súčasťou. Pioniersky tábor bol pozdejšie využívaný ako rekreačné zariadenie. Bol tu vybudovaný vonkajší bazén. Do roku 2006 bolo rekreačné stredisko patrilo firme Obila Kutná Hora, ktorá ho koncom tohto roku prostredníctvom realitnej kancelárie predala manželom z Holandska. Život v Beneticích V Beneticích sa nikdy nepodarilo otvoriť školu, preto školné deti z Benetíc dochádzali od roku 1777 do vtedajšie vzniknuté školy v Pavlove. Od konca druhej svetovej vojny deti dochádzajú do škôl v Světlé nad Sázavou. Sklárstvo nie je jediným priemyslovým odvetvím, ktoré sa zapísalo do dejín Benetíc. Ďalším, aj keď podstatne mladším, je ťažba a spracovanie žuly. V okoliu Benetíc bolo niekoľko kameňolomov, najvýznamnejší z nich bol lom Horka. Ťažba väčšieho množstva žuly započala v dobe stavby železnice, predovšetkým trasy Kolín-Jihlava v rokoch 1860 až 1871 a pozdejšie pri stavbe posázavkej lokálky v rokoch 1901 až 1903. Ešte donedávna bola väčšina Benetických stavení postavená zo dreva. To veľmi uľahčovalo vznik požiarov. 29. novembra 1936 vyhorela štyri stavenia včítane miestneho hostinca u Pejcharov. Požiaru nezostali ušetrené ani hospodárske budovy a likvidovalo jej niekoľko požiarnych zborov z okolia. Ďalším významným medzníkom v histórii Benetíc bolo zavedenie elektrického prúdu v roku 1956. Pri tejto príležitosti bola usporiadaná oslava, pri ktoré bola za hojné účasti obyvateľov Benetíc slávnostne pohrbena petrolejka. Život v Beneticích bol kludný, ale nebol jednoduchý. Políčka nebola príliš úrodná a neľahko sa obdelávala. I v dobách, kedy sa ľudia nemali najlepšie a žili v biede, snažili sa pomáhať jeden druhému. Súdržnosť a snaha pomoci, to sú vlastnosti, ktoré Benetickým ľudom vydržali dodnes. Vývoj mena 1375 - Beneczicze 1787 - Benetitz História v dátach 1375 - prvá písomná zmienka o Beneticích, 1591 - dedina je k tomuto roku uvádzaná v Pamětech města Světlé od Ehrenberga, pozdeji je uvádzaná k roku 1848 1742 - založenie sklárske hute Vítom Schindlerom, 1752 - nájomcom hute sa stáva Josef Schindler, 1753 - preloženie sklárske hute na nové miesto, 1767 - 1769 - nájomcom hute sa stáva František Schindler, 1773 - nájomcom hute sa stáva Jan Hoffmann, 1786 - prevzatie riadenia hute Františkem Seewaldem, 1794 - odchod Františka Seewalda a zánik hute, 1832 - stavba novej budovy horárne, 1836 - začiatok stavby cesty spojujúci Světlú a Ledeč, 1848 - dokončenie stavby cesty spojujúci Světlú a Ledeč, 1850 - zriadení obecného úradu v Beneticích (patrili pod nej i osady Opatovice a Žebrákov), 1869 - sčítanie ľudu, v Beneticích žilo 136 obyvateľov, 1916 - odobraní zvonu zo zvoničky pre válečné účely, 1931 - osamostatnenie Opatovíc, 1936 - požiar, pri ktorom vyhorela štyri stavenia včítane hostinca, 1956 - zavedenie elektrického prúdu, 1958 - založenie jednotného roľníckeho družstva, 1960 - zrušenie obecného úradu v Beneticích, obec pripadla pod Místní národní výbor v Mrzkovicích, 1971 - vyasfaltovanie cesty spojujúci Světlú a Ledeč, 1972 - začiatok pravidelnej autobusovej dopravy, 1975 - zlúčenie benetického a mrzkovického družstva s JZD Nové lány v Světlej nad Sázavou, 1980 - Benetice sa stali súčasťou Světlej nad Sázavou, 1989 - navrátenie pozemkov pôvodným majiteľom v reštitúciach, 2000 - posvätenie novej zvoničky.
Počet návštev 9128	Celý text na týchto stránkach, s výnimkou textu na vložených stránkach http://mapy.cz/ a http://maps.google.com/ a s výnimkou textu v súboroch na stránke 'K stiahnutiu', je dostupný za podmienok GNU Free Documentation License. Prehlásenie o prístupnosti.